Madisynina cesta: naplánovaný cisársky rez pri dvojčatách v 36. týždni

Za slnečného rána v júni privítali Madisyn a jej manžel Roger na svete dvojičky Juno a Rheu. Pri príležitosti mesiaca povedomia o predčasnom pôrode sa ponoríme do jej skúsenosti s plánovaným cisárskym rezom v 36. týždni a preskúmame jej cestu od neistôt predčasného pôrodu až po dôležitý podporný systém, ktorý ju sprevádzal a dvíhal počas celej cesty.

Tento blogový príspevok je súčasťou série BIBS Real Parenting. Tu rodičia zdieľajú svoje príbehy, skúsenosti a poznatky zo svojej cesty, cez chvíle radosti aj smútku, v nádeji, že sa môžeme všetci učiť jeden od druhého.

Môžete sa podeliť o trochu príbehu o vašom plánovanom cisárskom reze a o tom, prečo sa musel urobiť ešte pred dosiahnutím termínu?

Keďže som bola tehotná s dvojičkami, bolo to trochu výnimočné obdobie. Na konci boli obe v polohe koncom panvovým (nohami nadol) a navyše zdieľali jednu placentu, takže môj zdravotnícky tím usúdil, že plánovaný cisársky rez v 36. týždni je najlepšia voľba.

Bolo to moje prvé dieťa, takže to bola trochu neznáma cesta. Aj keď išlo o plánovanú operáciu, stále som sa musela vyrovnávať s množstvom neistoty okolo toho, čo sa v ten deň skutočne stane. Zároveň som to však nemala s čím porovnať, takže som sa jednoducho musela spoľahnúť na dôveru, ktorú som mala voči zdravotníckemu tímu okolo mňa.

Našťastie boli obe bábätká počas celého tehotenstva veľmi zdravé a narodili sa s hmotnosťou 2,6 kila každé, čo je na dvojičky a predčasne narodené deti naozaj dobrá váha.

Keď ste vopred vedeli, že pôjde o predčasný pôrod, čo ste urobili, aby ste zmiernili svoju úzkosť?

V prvom rade som mala s manželom veľa hlbokých rozhovorov o každom možnom scenári a o tom, čo by som chcela, aby ma mohol počas celého procesu zastupovať a podporovať. Vedieť, že ma podrží a pozná moje želania pre prípad, že by som nebola v stave to sama komunikovať, mi prinieslo veľký pokoj a uistenie.

Môj zdravotnícky tím zohral počas celého procesu tiež obrovskú úlohu v tom, že ma upokojoval. Prebrali sme spolu naozaj veľa. Neustále sa ma pýtali veci ako „Čoho sa bojíte?“ a „O čom by ste sa chceli dozvedieť viac?“, a cítim sa veľmi šťastná, že som s nimi mohla viesť takýto otvorený a úprimný rozhovor.

Napokon, pri dvojičkách si myslím, že dánsky zdravotný systém sa o vás obzvlášť dobre stará a postarali sa o to, aby som mala veľa podpory a aby všetko prebiehalo hladko. Okrem pôrodnej asistentky ma počas tehotenstva sledoval aj gynekológ, môj praktický lekár a každé dva týždne som chodila na ultrazvuk. Možnosť pozorne sledovať tento pokrok a mať stále niekoho po ruke, komu sa dá položiť otázka, bola nesmierne užitočná.

Moja rada by bola byť naozaj otvorená a hovoriť o všetkých svojich obavách. Na každú návštevu by som vždy prichádzala so zoznamom otázok a hovorila veci ako „Totoho sa bojím“ alebo „O tomto by som sa chcela dozvedieť viac“.

Okrem toho, že ste boli obklopená silným a podporujúcim partnerom a zdravotníckym tímom, hľadali ste podporu aj inde?

Skoro na začiatku tehotenstva som našla pár ďalších ľudí, ktoré tiež čakali dvojičky, a tak sme si navzájom zdieľali naše obavy a úzkosti a rozprávali sa o svojich situáciách. Aj keď boli tie situácie odlišné, bolo naozaj príjemné mať sa o koho oprieť a mať nablízku ďalších ľudí, ktorí prechádzali niečím podobným.

To znie úžasne, ako ste týchto ľudí našli?

V Kodani je veľa skupín na Facebooku pre matky alebo budúce matky, skupiny špecificky pre dvojičky alebo tie pre ľudí, ktorí čakajú bábätko v určitom mesiaci alebo období. To, že som v nich mohla klásť otázky a mať prístup k tej skvelej sieti mám, ktoré sú ochotné posunúť to ďalej a povedať „Hej, mne sa stalo toto“ alebo „Toto som urobila alebo neurobila“, bolo naozaj super. Dostala som od nich množstvo užitočných tipov a rád, aj keď som sa aktívne nezapájala do všetkých skupín.

Zapojila som sa aj do predpôrodného cvičenia, čo bolo fajn, pretože všetky ženy čakali približne v rovnakom čase a zostali sme v kontakte aj po narodení detí – takže tam vznikla táto pokračujúca podporná sieť, čo je skvelé mať. A keďže hodiny boli vedené v angličtine, znamenalo to, že sme všetky boli expatky, čo nám pomohlo spojiť sa aj na inej úrovni. Som Kanaďanka, môj manžel je Španiel a žijeme v Dánsku – takže tu vlastne nemáme rodinu. Nájsť si priateľov v podobnej situácii, s ktorými sme si mohli zdieľať skúsenosti, bolo veľmi užitočné.

Počas prvých dní po narodení Juno a Rhey, bol vo vašej sieti niekto, kto vás podporil obzvlášť výnimočným spôsobom?

Prvých osem dní sme všetci zostali v nemocnici, len aby sme mali istotu, že je všetko v poriadku a že deti sú v bezpečí. A ako expatka tu nemám väčšinu rodiny, ale mám svoju sestru Michelle. To, že som ju mohla požiadať: „Hej, môžeš ísť k nám domov a priniesť toto alebo nám doniesť občerstvenie?“ bolo najlepšie.

Myslím si, že spoľahnúť sa na priateľov alebo rodinu, ktorí vás môžu podporiť počas tých prvých dní a opýtať sa, čo potrebujete, aby ste sa cítili pohodlnejšie (nech je to akokoľvek malé), robí obrovský rozdiel.

Aké bolo priniesť si dvojičky domov a aké prípravy ste urobili, aby ste si uľahčili prechod?

Zo začiatku to bolo určite trochu desivé. Ale po ôsmich dňoch sme sa naozaj tešili, že opustíme nemocnicu a vrátime sa do nášho vlastného prostredia. Dopredu sme sa dohodli, že Michelle a ďalšia kamarátka sa na chvíľu postarajú o nášho psa, aby sme sa mohli niekoľko týždňov sústrediť len na bábätká, čo nám naozaj pomohlo upokojiť sa.

To bolo obrovské pomoc, rovnako ako čo najväčšie plánovanie dopredu. Ak si môžete niekoho zohnať, aby vám postrážil psa, alebo sa zásobiť množstvom trvanlivých potravín a toaletného papiera, alebo pripraviť jedlá do mrazničky, naozaj čokoľvek, čo vás napadne vopred, aby bol váš život o trochu jednoduchší, je užitočné. Pretože keď sa raz

vrátite domov, nikdy neviete, ako to dopadne. S dvoma bábätkami to bolo dosť hektické, takže čokoľvek môžete urobiť, aby ste si naplánovali dopredu, naozaj pomôže.

Okrem toho si myslím, že starať sa o seba je niečo, čo sa v tých prvých týždňoch často zanedbáva, keďže sa tak sústredíte na bábätká, že na seba sotva máte čas myslieť. Takže ak máte vo svojom živote ľudí, ktorí sú ochotní urobiť aj tie malé veci - napríklad priniesť vám potraviny, alebo pripraviť jedlo a priniesť vám ho, alebo darovať poukážku do nejakej služby donášky jedla, alebo postrážiť bábätká na hodinu, aby ste si mohli zdriemnuť, znamená to veľký rozdiel. 

Aké to bolo sledovať pokroky vašich dvojičiek od ich predčasného narodenia a aké lekcie ste si z tejto skúsenosti odniesli? 

Keďže sa narodili predčasne, mali na začiatku cez nos zavedené kŕmne sondy, čo môže vyzerať naozaj desivo. Ale bol to taký skvelý pocit úspechu, keď sme mohli kŕmne sondy vybrať a vedieť, že sme ich dostali do ďalšieho štádia.

Jedným z mojich hlavných poznatkov z tejto celej skúsenosti je, že bábätká sú neuveriteľne odolné a dokážu prekonať naozaj veľa. Bolo úžasné môcť sledovať ich vývoj a vidieť, ako dobiehajú ostatných po tom, čo sa narodili skoro – a vedieť, že to bol len jeden z mnohých zážitkov, ktoré ich budú formovať počas celého života.